"V ako Vendeta" recenzia na anarchistický manuál?

Pri pátraní po anarchisticko/antifašistickej literatúre(mimochodom moc som toho neobjavil,že by pre súdruhov vzdelávanie a podobné veci neboli dôležité?hmmmmm)som objavil aj jeden komix od Alana Moora.Mám od neho nejaké komixové poviedky a sú výborné.Teda jedny z najlepších komixov dejovo čo som čítal,asi preto že sa v nich nevenoval politike(v takej miere) a napísal ich až ako vyzretejší autor a nie v roku 1983 ako Vendetu.Každý spraví asi najlepšie keď si to prečíta sám a následne zhodnotí.Ja som to stiahol na stránkach antifa.cz v sekcii stahuj/fotka Brada Piťa s logom AFA a sloganom "Ty myslíš že je nenávidím bezdúvodně?"-v sekcií je 5 časopisov,3ziny,jeden a pol komixu a nejké knihy Orwell a ....suma sumárum "my komunisté knihy nepálíme" ale národní socani ich asi všetky popálili ,preto nemáme čo čítať ,tak sa orientujú radšej na workhausy a premietanie pohyblivých ozvučených obrázkov tzv.propaganda"aj"pre opice.Ono intoxixovaným sa lepšie sledujú nejaké údernejšie filmy ako malé písmenká lúštiť v hrubých knihách bez obrázkov.Ale naspäť ku Vendete dej začína tým že V(ten dobrý) zachráni mladú prostitútku(zatial neutrál ale neskôr vášnivá anarchistka či čo to,veď len pol roka ju mal zamknutú v pivnici)pred zlou nazi políciou,či čo to tam majú v tom utopistickom štátnom zriadení imitujúcom národný socík ličený podľa židovských filmov z holyúdu.Venujú sa rôzným partizánskym akciám a popritom oplakávajú gejov lezby a neprispôsobivé minority ,ktoré vláda skúrila v peciach a robila na nich pokusy.Homosexuálny hybrid V pokračuje vo výcviku svojej kadetky pri súčastnom recitovaní rôznych neznámych klasikov(semtam aj dobrú hlášku mal to zas ako ano).Potom jej simuluje väznenie systémom pričom sa ukája jej oskalpovaním bitím a inými lahôdkami,aby ona pochopila čo je naozaj správne.Popritom sa dejú všelijake zákulisné politické pikle,ovšem z pohladu 10 ročného romantického decka odkojeného na seriáloch z holyúdu ukazujúce realitu "tam vonku".Končí to popretím vodcovského spôsobu vlády, smrťou opálenej bukvice V a prevzatím "vlády"mladou kurvičkou(bývalou teda)ktorá triumfálne predá moc po zvrhnutí proletariátu(kde som to ja počul),ale ten na to sere ostatne ako vždy.Takže na záver Alan aj keď ho hlboko rešpektujem za jeho tvorbu a prínos komixovej scéne v tej dobe musel byť rudý jak opičia riť a zapálený stranník pre kdejakú capinu,že od toho rokmi čiastočne upustil dokazujú jeho neskoršie diela.Podobný osud mal aj Orwell ,ale o ňom v niektorej úvahe nabudúce.Ešte sa nedá nespomenúť film V ako Vendeta ktorý zkurvili pardón natočili v holyúde a pripísali si opäť ďalšiu čiarku za zmršenie literárneho diela nesemitskeho/nechazarského pôvodu,pfuj špiny,nesedí to ani s originálom ani nič...

A úplne na záver, podarilo sa mi získať fotografie antifašisticko-anarchistických fanúškov komixového žánru,dúfam že sa nenahnevajú za ich zverejnenie :-)

Zabudnuté holokausty: "Masaker v My Lai"

"Keďže nie všetky rasy a národy sú si rovné"teda podla vzorca o holokauste(toho pravého!!!a jediného nezpochybnitelného) dôkazom sú aj novo príjímané zákony po členských štátoch EU týkajúce sa popieračov,revizionistov a pochybovačných vedcov ktorí môžu pochybovať o všetkých a všetkom okrem jediného.....Chcem sa zaoberať aj zápalnými obeťami iných nevyvolených národov v duchu fair play a zachovania objektivity.Prvým v seriáli bude masaker v My Lai.
Okolo ôsmej hodiny ráno 16.3 1968 po pätnástiminútovej delostreleckej príprave boli vojaci roty Charlie vysadení z vrtulníkov v blízkosti dediny My Lai 4. Následne rýchlo postúpili do dediny, kde se nestretli s odporom. Miesto toho, aby osadu zaistil, kapitán Ernest Medina nejprv nariadil 1. a 2. čate, aby zaútočili na dedinu a 3. čate, aby zlikvidovala zbytky nepriateľo. Velitel pešej čaty William Calley na mieste prikázal spustiť na civilistov palbu. Tento rozkaz však niektorí jeho vojaci neuposlúchli. Další vojáci ale začali strielať a házať granáty po všetkých Vietnamcoch, kterých zpozorovali. Mnohých civilistov povraždili na rýžových poliach v okolí, na uliciach či priamo v domoch. Mnoho obetí bolo pred smrtou znásilnených alebo mučených. Proti konaniu svojich vojakov Calleyho nadriadený kapitán Ernest Medina nijak nezasiahol, naopak sám se pridal ku vraždeniu. Americkí vojaci vraždili v dedine viace ako dve hodiny, pokial do situácie nezasiahol Warrant Officer Hugh Thompson, jeden z pilotov priezkumných vrtulníkov, které mali asistovať pechote. Ten si nejprv všimol v okolí mnoho tiel postrielaných civilistov a rozhodol sa prezkúmať situáciu v dedine. Keď pochopil, že pechota vraždí neozbrojených obyvateľov, pokúsil se privolať pomoc pre ranených, nasledovne sa snažil s pechotou spojil pomocou rádia. Keď videl, že se pechota na zemi chystá zaútočit na skupinu civilistov ukrývajúcich sa v jednom z bunkrov, pristál s vrtulníkom piamo pred nimi a prikázal palubnému strelcovi, aby nad ich hlavami vystrelil niekolko varovných výstelov. Dal tak pechote najavo, že pokial budú vo vraždení pokračovať, spustia na nich jeho strelci palbu. Americká armáda neskôr z dediny evakuovala 11 civilistov.