Celý príbeh začal mojím prehodnocovaním,kam na tohtoročnú dovolenku a keďže Jahwe nám tento rok opäť doprial,zvolil som ako milovník riotov destináciu horúceho Grécka.Už od začiatku roku nás judenpress horlivo informoval o predvojnovom stave v Grécku,na všetko tam odhodlaných súdruhoch,červených gerilách,rozhorčenom proletariáte atď.Takže veľmi zvedavý na realitu , som sa rozhodol navštíviť národ ktorého kultúru sme kedysi tak radi prevzali a prispieť sem tam nejakou diverziou.O to viac ma potešili informácie o štrajkoch,nepokojoch ktoré pripomýnali(nenápadne)udalosti zo Španielska z pred storočia,a tam nemôžem predsa chýbať.Tak vydal som sa na cestu ja sám(po vybavení urlaubu v pracovnom pomere) s mojim nekonfliktným,autonómnym vzhľadom na svojom skoromafiánskom voze značky Škoda Ochcávia čierneho sfarbenia.Pred výjazdom som spravil nezbytné prípravy na misiu pardon dovolenku,naložil som do auta nejaký proviant,maskované chladné zbrane nutné k sebeobrane,dostatok pohonných hmôt po dezinformácií médiami(ja debil) a nezbytnú to jarmulku,ktorá kadečo vybaví jej nositeľovi :).Cesta "európou" teda jej časťou bola celkom nezáživná,až na tie húfy gréckych dôchodcov ktoré som cestou stretal vidiac ich ako horlivo rozhadzujú svoje priemerné 1200jEwrové dôchodky,ktoré im celá európa tak závidí,neváhal som a nehambiac sa som si nazbieral paklík 10Éčiek ktoré z nich všade vypadávali.
Konečne som bol v mieste najväčšieho povstania a kde nič tu nič?Odparkoval som svoj automobil bezpečne poblíž jedného z domov vplyvných bankárov,dúfajúc že presne ako v Španielsku pred storočím(a ostatne ako vždy) sa jeho domu hnev ľudu záhadne vyhne,mal som zase samozrejme pravdu :).Vystúpil som,zobral nezbitný riot pack a aj jarmulku nachystal do stavu pohotovosti.Keďže bol už neskorý večer čakal som nejakú akciu,no nikde nič ,všade kľud,žeby sa nám súdruhovia unavili celodenným rabovaním,popíjaním a bojom s autoritami?A v tom som ich zbadal osamotenú dvojicu revolucionárov.Pristúpil som ku nim a dal sa do reči,skúsim jidiš a hebrejsky- nepoznali(chvalabohu bo ani ja neviem,ale poučený históriou ľavicových povstaní vsadil som na túto osvedčenú kartu)skúsil som teda sanskrt 21 storočia amerikánštinu a uspel som,čiastočne.Po krátkom nesúvislom rozhovore som sa dozvedel že ten zjavne alkohom unavený rabiát a vodca gréckej červeno červeno červenej brigády práce pracujúcich sa volá Alexandrunkas Palenepilos a jeho priateľka(neviem akú mala funkciu)s divným sklenným pohľadom Tabitha Stofkoradosova.Ja som sa predstavil ako anarchist from slovakia Vladimír Janošik a skoval som jarmulku.Čo sa udialo ďalej,no o tom už nasledovný fotopríbeh.
Dosť znechutený a zhnusený rozhodol som sa opustiť Heléniu aj bez riotov a diverzných akcií proti súdruhom,videl som viac než som čakal a zistil,že sa dostatočne ruinujú aj sami.Alexadrunkas si ma zjavne obľúbil ťahal ma ku nim na squat a stále opakoval kamón vy mejk revolución,proletariját,alertá a podobne chytlavé heslá no nepresvedčil ma.
Nasadol som do svojho mafomobilu a za tónov vulgárneho hip-hopu opúšťal som kolísku civilizácie s tým že takýto výjazd už mať asi nebudem a kuracinu alebo gyros tiež asi do huby nedám.Zato rovnostárom 100%