Na území Uhorska nebolo toľko obyvateľov, aby mohli zaujať všetky kraje. Najmä v zalesnených horských krajoch v pohraničí bývalo obyvateľstvo pomerne riedko. Preto už od začiatku 11. storočia sťahovali sa do Uhorska Nemci, ktorí ako hostia osadzovali sa najmä pod väčšími hradmi, kde vznikali trhové osady.
Prisťahovanie Nemcov podporovali i uhorskí králi, ktorí nadväzovali príbuzenské styky s panovníckym
rodom nemeckým. Prílev Nemcov umožňovali i kláštory, ktoré povolávali cudzích osadníkov na svoje
rozsiahle, ale neobývané pozemky. I jednotliví veľmoži napodobňovali kráľa a podporovali Nemcov pri
zakladaní nových osád v krajoch, kde bolo málo obyvateľstva.Pretože na území hornatého Slovenska boly
celé kraje iba riedko obývané, osadzovali sa nemeckí prisťahovalci vo veľkom počte na Slovensku. Už za
kráľa Gejzu II. (1141—1161) prisťahovali sa Nemci do Spiša, kde založili veľa dedín a miest. Nástupcovia
Gejzu II., najmä Ondrej II. (1205—1235), povolávali Nemcov a dávali im veľké výhody, aby v horských
krajoch zakladali nové dediny. Tento prúd nemeckých kolonistov vzrástol najmä po tatárskom vpáde, keď
kráľ Belo IV. a jeho nástupcovia chceli povzniesť spustošenú a čiastočne vyľudnenú krajinu. Silný prílev
nemeckých osadníkov vyplňuje celé 13. a 14. storočie.
Výsady, ktoré uhorskí králi poskytovali týmto prisťahovalcom, vábili Nemcov do našich krajov,
lebo ich pôvodná vlasť nestačila všetkých uživiť.Horské kraje Slovenska skrývali v sebe veľké bohatstvo
vzácnych nerastov, zlatej a striebornej rudy.Domáce obyvateľstvo, ktoré sa zamestnávalo roľníctvom
a chovom statku, nevedelo využiť toto prírodné bohatstvo, hoci už v 11. storočí vznikly na Slovensku
prvé banícke osady. Názvy dedín, ako Rudno, Rudník,Rudná, Zlatno, Zlatník, Zlatná, Zlatovce, dokazujú,
že prvými baníkmi na Slovensku boli Slováci. Aby sa využilo toto bohatstvo rozličných rúd, povolávali majitelia týchto krajov, kráľ, veľmoži a kláštory, Nemcov,ktorí mali v baníčení väčšie skúsenosti a vedeli
zaistiť pre zemepánov veľké príjmy.Nemeckí osadníci, ktorí sa takto húfne sťahovali
na Slovensko, neboli už iba hosťmi, ale stali sa dedičnými držiteľmi pozemkov, ktoré im vrchnosť pridelila.
Každú skupinu kolonistov priviedol podnikateľ,ktorý sa nazýval lokátor. On prevzal od vrchnosti
pôdu, na ktorej sa mali kolonisti osadiť, rozmeral pozemky jednotlivým rodinám, založil osadu a stal sa
jej richtárom. Pravda, takto založená osada v prvých rokoch neprinášala vrchnosti nijaký zisk, pretože kolonisti museli najprv vyrúbať les, upraviť pôdu a vytvoriť role. Aby sa nová osada upevnila hospodársky,
dostávala od vrchnosti lehotu, po vypršaní ktorej začali osadníci platiť vrchnosti daň. Táto lehota trvala
obyčajne 18 rokov. Na Slovensku ešte i dnes je 46 dedín, ktoré majú meno Lehota (Mníchova Lehota,
Janova Lehota, Bartošova Lehota, Kráľova Lehota,Petrova Lehota, Paučina Lehota, Bzovská Lehota,
Ponická Lehôtka, Lednická Lehota, Malá Lehota,Veľká Lehota, Horná Lehota, Dolná Lehota atd'.).
Na čele novej osady stál richtár, ktorý si ponechal najväčší pozemok a neplatil nijaké dane. Bol sudcom
v sporoch kolonistov, vyberal pokuty, z čoho jednu tretinu si nechával pre seba. Vrchnosť mu zverila
krčmu, mohol mať mlyn, remeselnícku dielňu a mal rozličné iné výhody. Richtárstvo bolo obyčajne dedičné.
Po uplynutí lehoty začali kolonisti platiť predpísané dávky. Zpočiatku bola to desiata čiastka úrody,
ktorú osadník musel odviezť do dvora svojej vrchnosti.Okrem toho kolonista musel dávať svojej vrchnosti
hydinu, vajcia, tvaroh a iné dávky. Neskoršie,keď sedliak mohol svoje výrobky speňažiť na trhu,
platil všetky dávky v peniazoch. Pretože tento poplatok bol určený raz navždy, položenie kolonistov nebolo
ťažké, lebo pri usilovnej práci zvyšovali výnos svojho hospodárstva, ale poplatok sa nemenil. Dávky
sa platili obyčajne dva razy do roka: na jar (na deň sv. Jura) a na jeseň (na deň sv. Havla). Keďže z nových
osád mal panovník, veľmož alebo kláštor veľký zisk, vzniklo v týchto časoch mnoho dedín.
Všetky nové osady, ktoré založili Nemci, spravovali sa právom, ktoré si kolonisti priniesli zo svojej
starej vlasti. U nás sa najviac rozšírilo právo saského mesta Magdeburgu čiže právo saské. Medzi novými
osadami, založenými podľa nemeckého práva, najväčší význam nadobudli mestá.
Ružomberok založili nemeckí kolonisti, ktorí na území Liptova
hľadali drahé kovy. Mestom sa stal roku 1318, keď dostal
tie isté práva, ako mala Nemecká Ľupča už od roku 1263.
Kežmarok, ako už meno dokazuje, je tiež nemeckého pôvodu.
Bola to dedina, ktorá roku 1269 dostala niektoré práva.
Mestom sa stal roku 1380.
Trenčín pod menom Laugaricio spomína sa už v 2. storočí.
Trenčiansky hrad stál už v 11. storočí a strážil Považskú
cestu, ku ktorej sa pripojovala cesta Vlárska. Pod hradom bola
slovenská osada, ktorá pri príchode nemeckých kolonistov oko
lo roku 1300 stala sa mestom. Roku 1402 dostal Trenčín právo
skladu.
"OBRÁZKOVÉ SLOVENSKÉ DEJINY"
VYDALA
MATICA SLOVENSKÁ
V TURČIANSKOM SV. MARTINE
ROKU 1942.