"Dejiny politického myslenia" si môžte prečítať v nasledovnom príspevku.
Za dodanie ti študente vďaka.......
Julius.
Organizačný rozvoj HSĽS.
Do roku 1905 prakticky neexistovala politická strana, zastávajúca sa požiadaviek Slovenského národa, ani žiadna iná na obranu svojich práv na politický rozvoj. Národne uvedomelí katolíci sa združovali v Ľudovej strane a politický uvedomelí evanjelici sa grupovali v Slovenskej národnej strane. Keďže Slovenska národná strana nezachycovala ľudové masy ,ale iba skupinu slovenskej inteligencie a bola v pasivite ,a Ľudová strana nesplnila to čo sľubovala bolo potrebné hľadať nove prostriedky k dosiahnutiu svojich základných národných práv a slobôd. Andrej Hlinka ,ktorý už vtedy bol významnou osobnosťou na poli politickom, a okolo neho združení národovci založiť samostatnú Slovenskú ľudovou stranu. Strana vznikla roku 1905a bola vlastne jedna z tých ktorá hlásala už pred pádom monarchie roku 1918 ,obhajobu národa a viery. Počas prvej svetovej vojny bola strana a práca v strane znemožnená a zastavená.
18.decembra 1918 – bola v Žiline obnovená Slovenská ľudová strana . Ihneď po znovu založení sa do nej začali húfne hlásiť mnohí národovci a začali sa šikovať, okolo jej vodcu Andreja Hlinku. Pre príklad. V roku 1919 mala strana 5927 členov. V roku 1920 mala 235 389 hlasov do parlamentných volieb. Počet členov sa takmer behom roku zdvojnásobil a to na počet 11 983.V roku 1929 pri ďalších voľbách do parlamentu mala 21.297 členov a získala 403 683 platných hlasov .Treba však opomenúť že Slovensko v tej dobe malo zhruba 2 200 000 obyvateľov hlásiacich sa k Slovenskému občianstvu. Najväčší nárast členov potom nasledoval behom rokov 1938 a 1942 kedy vzrástol z 122 296 na 289 180 a 97 percent obyvateľstva vyslovilo ANO pre autonómiu.
Roku 1933 sa v Nitre uskutočnili tzv. Pribinove slávnosti ,ktoré vlastne symbolizovali 1100.výročie posvätenia prvého kresťanského kostola , postaveného slovenským kniežaťom Pribinom za účasti viac ako 100 000 Slovákov. Táto ,,demonštrácia sily,, slovenského národa znamenala nový úsvit pre autonómiu, ale aj prenasledovanie členov a sympatizantov.
Doslova vlna perzekúcií sa strhla po známych Pribinových oslavách v Nitre. Na tri mesiace bol zastavený denník Slovák a časopisy Slovenská pravda a Slovák - týždenník. V tomto roku bol Slovák okrem už bežnej cenzúry vystavený 33-krát aj zhabaniu. Pre rôzne verbálne útoky na režim a macošský štát bolo vyše 150 Slovákov postavených pred súd. Žaloby sa nevyhli ani redakcii Slováka, na ktorú bolo len v súvislosti s Nitrou podaných 76 žalôb. Za zmienku stojí aj skutočnosť, že vláda zastavila aj Rázusove Národné noviny na 6 mesiacov. Tieto noviny vychádzajúce už 65 rokov, nezastavili ani Maďari počas najtvrdšej maďarizácie.
Českí centralisti a čechoslovakisti sa snažili všemožne postaviť proti strane a zničiť ju akýmkoľvek spôsobom. Aj finančne, a to hlavne umelo vytvorenou krízou Ľudovej banky a kníhtlačiarne ,,Lev,,. Ďalší deň zaútočili bývali český legionári a príslušníci zväzu vojenských veteránov na redakciu ,,Slováka,, .Noviny strany ,,Slovák,, boli pravidelne konfiškované a pre nedostatok prostriedkov a napádanie redakcie viackrát pozastavené.
Zo začiatku vychádzajú noviny len trikrát týždenne , neskôr sa stávajú denníkom.
Ihneď po obnovení strany roku 1918 vznikol hlavný sekretariát v Ružomberku vo veľmi skromných podmienkach, a to hlavne pre nedostatok finančných prostriedkov. Zo začiatku vyvíjali organizačnú činnosť okrem predsedu strany a siedmych poslancov, 3-4 nadšenci ktorí boli súčasne aj redaktormi Slováka. O začiatku obnovy strany bolo len veľmi málo ľudí organizovaných a podľa dobových záznamov mala strana v decembri strana niečo viac ako 2100 riadne organizovaných členov.
Hlavný sekretariát bol umiestnený v bývalom piaristickom kláštore. Tam boli dve miestnosti na úradovanie a dve izby v ktorých býval hlavný tajomník a jeho spolupracovníci. Okrem straníckych záležitosti sa tam riešili aj činnosti odborovej organizácie Orol a vôbec celé autonomistické hnutie so všetkými svojimi odtieňmi, nevnímajúc sociálne hnutie slovenského študentstva. Skromné podmienky v ktorých sa strana formovala a z akých prostriedkov ťažila dáva jasne najavo že tento politicky zápas bol nerovný a ťažký.
Skromné a úzke prostredie ružomberského kláštora však dlho nevyhovovalo hnutiu a strane a tak po voľbách roku 1920 ,25.marca 1921 bolo presťahované do Bratislavy, najskôr redakcia Slováka a v januári roku 1922 aj celá strana. Dôležite je však aj spomenúť že tak nastalo po rozkoloch s českou lidovou stranou , ktorá sa v parlamente nezasadzovala ani za tie najzákladnejšie požiadavky Slovákov.
Ďalší v poradí z útokov na stranu ,mali pod taktovkou opäť legionári, a to dva mesiace po presťahovaní strany, zničili a vyrabovali opäť redakciu aj sekretariát. Odpoveďou bolo opäť viacej aktivity a väčší záujem o tlačoviny strany. Po tomto útoku musela strana začať nanovo budovať všetko nakoľko po zásahu legionárov ostali len holé múry .Zmizol všetok písomný materiál a aj zariadenie bolo úplne zničené.
Z Bratislavy sa začali zakladať miestne organizácie ,oblastné sekretariáty a to najskôr v Košiciach a neskôr v Nitre a v Poprade. Nitriansky sekretariát mal na starosti stredne a západné Slovensko a popradsky severne, Spišský Šariš a Zemplín. Z pobočky Nitrianskej, neskôr vzniká ľudový časopis ,,Slovenská politika,, ktorý vychádzal až do apríla roku 1945.
Miestne organizácie sami vydávali členské legitimácie a inkasovali príspevky. Odpisy zápisníc a zoznamov zasielali miestne organizácie hlavnému sekretariátu strany, ktorí z týchto založil centrálnu kartotéku. Neskôr miestne organizácie z jednotlivých politických okresov vytvorili okresne organizácie Slovenskej ľudovej strany, ktorých evidenciu videlo ústredie.
Ďalšou organizačnou nadstavbou strany bol užší a širší výbor. Užší politický výbor pozostával z členov ústredného prostredníctva, poslancov a senátorov strany, a zástupcov odborných organizácii ktoré sa zakladali postupne. Strana mala vtedy tieto odborove organizácie :
-odborová organizácia slovenských kresťanských roľníkov
-zväz slovenských železničiarov
-kresťanské roľnícke združenie
-spolok slovenských poštárov
Širší výkonní výbor strany pozostával zo zástupcov všetkých krajov Slovenska, zvolených podľa volebného kľúča zjazdom strany.
Prvým hlavným tajomníkom bol František Unger. Skutočnou hlavnou postavou však bol Prof. Vojtech Tuka, ktorý usmerňoval a riadil celý organizačný aparát. Po ňom nasledoval Július Stano ,neskorší minister dopravy a verejných prác ,a minister Alexander Mach ,ktorý viedol Roľnícke združenie a od roku 1923 organizoval Rodobranu. Agilným organizátorom a vedúcim autonomistického študentstva bol Dr. Martin Sokol. Neskôr roku 1928 sa ujal vedenia hlavného sekretariátu vo funkcii hlavného tajomníka. Pod jeho taktovkou bol aj sekretariát neskôr premenovaný na Generálny sekretariát HSĽS. V roku 1930 bola na generálnom sek. HSĽS založená nová evidencia členov. Zaviedol sa tzv. prihláškový systém ktorý fungoval až do roku 1945 ,a spočíval v tom že starý členovia sa museli prihlásiť nanovo, a len na základe písomných prihlášok. Tento systém umožnil celoslovenský prehľad stavu členstva zvýšil tým príjem financií do strany.
Do roku 1928 ročné členské príspevky, predstavovali maximálne čiastku 10 až 15 000 korún. Od roku 1930 sa príjem z titulu zvyšoval až dosiahol sumu 300 až 400 000 korún.
Pre časté útoky komunistov, provokatérov a čechoslovakistov ,na politických mítingoch HSĽS vzniká 20.januára 1923 org. Rodobrana, ktorá má za účel chrániť zhromaždenia a mítingy strany. Až do marca 1939 je niekoľkokrát zakázaná no vždy je obnovená. Každý člen sa riadi rodobraneckým katechizmom. Zo slovenských katolíckych skautov vzniká Hlinková mládež.
Niektoré z bodov programu strany z roku 1920.
-žiada slobody pre všetky národnostné menšiny žijúce na územi československa, rovnoprávnosť a slobodu a spravodlivosť
-ostro sa stavia proti militarizmu ,na udržanie poriadku žiada četníkov a v mestách milíciu.
-vyslovila jednoznačný postoj Slovenska k Vatikánu, a to úplná nezávislosť Sv. stolice a za jej zaradenie do zväzu národov.
- do každého okresu žiada roľnícke školy ,vyššie hospodárske školy, dievčenské odborne školy, pravidelná organizovanosť prednášok ma viest k plnému vzdelaniu národa
-úplná náboženská sloboda, štát sa nemá miešať do cirkevných záležitostí
-požaduje cirkevne školy a zavedenie náboženskej výchovy do vyučovacej osnovy
-dovoláva sa spravodlivého vyvlastnenia a delenia veľkých majetkov
-už v tej dobe žiada starobné poistenie pre málo roľníkov a roľníckych robotníkov a poukazuje na to že je potrebne pre každého pracujúceho človeka
-navrhuje aby štát a vojsko nakupoval, priamo od výrobcu, roľníka, gazdovských družstiev, skladísk a spolkov a nie od špekulantov, ktorí klamú predávajúceho aj kupujúceho – Tu je poukázané na židovské praktiky ,Arizácia majetku ľudí obohatených na úkor sociálne slabších,využívajúc ich soc.status.
-Vybudovanie železníc vo všetkých regiónoch a krajoch, poštátnenie významných ciest a komunikácií, regulovanie riek ,odvodnenie močaristých pod, zavedenie telefónu do každej dediny, elektrizáciu každého domu a hospodárskej budovy.
-za hospodársky dôležité pokladá vyriešiť tuláctvo –cigánsku otázku – prísne žiada trestanie úžery a vykorisťovanie ,navrhuje ,,svätý boj proti ožralstvu,, !
-ostro vystupuje proti triednym bojom, stavovstvu a sociálnym nerovnostiam
-žiada zákony na ochranu robotníckych práv ,a postavenie robotníka s inými do jednej roviny
-bytová kríza ma byt riešenia bezodkladnou výstavbou rodinných domov
-žiada zrovnoprávnenie žien a jej práv ako v spoločenskom živote tak v politickom