Správa o stave extrémizmu v Slovenskej republike za rok 2008
I. Úvod
Problematika extrémizmu, kriminality spojenej s prejavmi extrémizmu, násilia extrémistov, rasovej intolerancie a xenofóbnych názorov jednotlivcov a skupín sa dotýka všetkých demokratických štátov, vrátane Slovenskej republiky. Prejavy nenávisti voči príslušníkom iných rás, národov, národností, ale aj náboženstiev a menšinových skupín prinášajú so sebou nebezpečenstvo priameho ohrozenia občanov a riadneho fungovania demokratickej spoločnosti. Otvorenie sa svetu, vstup do európskych spoločenstiev a euroatlantických štruktúr má pre Slovenskú republiku okrem pozitívnych dôsledkov za následok aj prenikanie negatívnych javov, medzi ktoré môžeme zaradiť aj extrémizmus vo všetkých jeho formách prejavu. Problematika extrémizmu sa zviditeľnila predovšetkým prejavmi rasizmu a intolerancie.
Extrémizmus je jedným z najnebezpečnejších protispoločenských javov. Vo všeobecnej rovine sa takto označuje každé konanie, ktoré sa významným spôsobom odlišuje od bežného správania, čo však v konečnom dôsledku nemusí vždy znamenať len kriminálne konanie. Za jednu z hlavných príčin vzniku extrémizmu považujeme prítomnosť intolerancie v spoločnosti. Tá sa stala základnou myšlienkou v ideológii väčšiny extrémistických skupín. Na základe uvedenej skutočnosti možno za extrémizmus označiť vyhranené ideologické postoje, ktoré vybočujú z právneho rámca spoločnosti. Vyznačujú sa prvkami intolerancie a útočia proti základným demokratickým ústavným princípom.
Kriminalitou extrémistov a kriminalitou extrémistických skupín sa vo všeobecnosti rozumejú trestné činy a iná protispoločenská činnosť s extrémistickým prvkom vrátane trestných činov a priestupkov motivovaných rasovou, národnostnou neznášanlivosťou, alebo spáchaných priaznivcami extrémistických skupín a to bez ohľadu na konečnú trestnoprávnu kvalifikáciu jednotlivých prípadov.
Právny poriadok Slovenskej republiky pojem extrémizmus nedefinuje. Pre potreby odhaľovania, objasňovania, dokumentovania takejto trestnej činnosti a v neposlednom rade aj pre účely preventívneho pôsobenia Policajného zboru sú na Slovensku v súčasnom období sledované tri základné orientácie extrémizmu:
pravicovo orientovaný - prezentovaný presadzovaním ideí rasizmu, fašizmu, nacizmu, neonacizmu – fungujúcich na princípe a ideológii národného socializmu,
ľavicovo orientovaný – prezentovaný prevažne anarchistickými, antiglobalistickými a antikorporativistickými ideami, radikálnymi ekológmi,
nábožensky orientovaný - prezentovaný náboženskými zoskupeniami, ktoré svojou ideológiou, názormi a z nich následne vyvíjanými aktivitami a činnosťami môžu ohrozovať život, zdravie alebo majetok osôb a porušovať všeobecne záväzné právne predpisy.
II. Členenie extrémistickej scény v Slovenskej republike
Vychádzajúc zo zavedeného členenia extrémizmu na pravicový, ľavicový a nábožensky orientovaný, z právneho hľadiska môžeme rozdeliť protiprávne konania s prvkami extrémizmu do nasledovných oblastí:
a) protiprávne konanie pravicových extrémistov
Spoločným, resp. charakteristickým znakom týchto trestných činov je motív konania - rasová, národnostná alebo náboženská neznášanlivosť vyjadrená najmä v obsahu správania, spôsobe konania a porušení alebo ohrození záujmu chráneného Trestným zákonom. U niektorých trestných činov je tento znak vyjadrený už v základnej skutkovej podstate, ďalšie ho majú vyjadrený ako znak kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu. Jeho zisťovanie má význam predovšetkým pre posúdenie stupňa nebezpečnosti činu pre spoločnosť.
Protiprávne konania pravicových extrémistov možno v zásade subsumovať pod nasledujúce skutkové podstaty trestných činov uvedených v zákone č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“):
§ 359 - násilie proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi,
§ 421 a § 422 - podpora a propagácia hnutí smerujúcich k potlačeniu práv
a slobôd občanov,
§ 423 - hanobenie národa, rasy a presvedčenia,
§ 424 - podnecovanie k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti,
§ 364 – výtržníctvo,
§ 245 a § 246 - poškodzovanie cudzej veci,
§ 144 - úkladná vražda,
§ 145 – vražda
§ 147 a § 148 - zabitie
§ 155 až § 158 - ublíženie na zdraví,
§ 418 – genocídium,
b) protiprávne konanie ľavicových extrémistov
Ako už bolo uvedené, akcie ľavicovo orientovaných extrémistických skupín v drvivej väčšine bývajú vopred oznamované a ich organizácia je zameraná na získanie podpory verejnosti a dosiahnutie pozitívneho ohlasu v médiách. Pri ich akciách dochádza k narušovaniu verejného poriadku a niekedy aj k poškodzovaniu majetku. Podľa získaných informácií pri týchto akciách dochádza aj ku konzumácii omamných a psychotropných látok, najmä marihuany.
Pri svojich aktivitách sa najčastejšie dopúšťajú priestupkov proti verejnému poriadku podľa § 47 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, zriedkavejšie dochádza k naplneniu skutkových podstát nasledovných trestných činov uvedených v Trestnom zákone:
§ 364 – výtržníctvo,
§ 245 a § 246 - poškodzovanie cudzej veci,
§ 171 až 173 - nedovolená výroba a držba omamnej látky, psychotropnej látky,
jedu a prekurzora a obchodovanie s nimi,
§ 174 - šírenie toxikománie.
Počas akcií radikálnych skupín by v krajnom prípade ľavicoví extrémisti mohli spáchať niektorý z trestných činov proti základom republiky obsiahnutých v prvom dieli siedmej hlavy osobitnej časti Trestného zákona (napr. trestný čin, Vlastizrady § 311, Úklady proti Slovenskej republike podľa § 312, teroru podľa § 313, záškodníctva podľa § 315, alebo sabotáže podľa § 317 Trestného zákona).
c) protiprávne konanie príslušníkov siekt
Ústava Slovenskej republiky, rešpektujúc Listinu základných ľudských práv a slobôd, deklaruje náš štát ako štát ideologicky a nábožensky neutrálny.
Zásadné otázky vzťahu štátu a cirkví sú upravené zákonom NR SR č. 394/2000 Z. z. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení neskorších predpisov. Tento zákon jednotne upravuje slobodu svedomia a náboženskej viery a poskytuje garancie pre dodržiavanie základných ľudských práv a slobôd. Upravuje aj niektoré podmienky registrácie cirkví. Zároveň je i výrazom záväzného prijatia a rešpektovania medzinárodných záväzkov.
V Trestnom zákone nie je definovaný pojem sekta. Keďže páchateľom trestného činu môže byť podľa súčasnej právnej úpravy len fyzická osoba, nikdy však nie právnická osoba, trestného činu sa teda nemôže dopustiť sekta ako taká. To, že sa určitého trestného činu dopustil člen niektorej sekty, má v konečnom dôsledku väčšinou iba informatívny charakter.
Policajný zbor sa neriadi len trestnými kódexmi, ale svoju činnosť vykonáva najmä na základe zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov. Jednou z jeho základných úloh podľa citovaného zákona je spolupôsobenie pri ochrane života, zdravia, osobnej slobody a bezpečnosti osôb a pri ochrane majetku. Z uvedeného dôvodu sa venuje zvýšená pozornosť aj problematike siekt a kultov.
Z trestných činov, ktoré je možné aplikovať na kriminálne správanie členov sekty, možno uviesť najmä:
§ 251 - neoprávnené podnikanie,
§ 364 – výtržníctvo,
§ 378 - týranie zvierat,
§ 211 - ohrozovanie mravnej výchovy mládeže,
§ 144 - úkladná vražda,
§ 145 – vražda
§ 147 a § 148 - zabitie
§ 155 až § 158 - ublíženie na zdraví,
§ 154 - účasť na samovražde,
§ 183 - obmedzovanie osobnej slobody,
§ 189 – vydieranie,
§ 193 - obmedzovanie slobody vyznania,
§ 190 – hrubý nátlak,
§ 199 - znásilnenie,
§ 221 – podvod,
§ 201 a § 202 - sexuálne zneužívanie.
V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že posunom v boji proti prejavom násilia, intolerancie a extrémizmu bolo prijatie rekodifikovaného Trestného zákon č. 300/2005 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť od 1. januára 2006. Rekodifikovaný Trestný zákon bližšie špecifikuje ustanovenia o podpore a propagácii skupín smerujúcich k potláčaniu základných práv a slobôd občanov (§ 421 a § 422 Trestného zákona), zavádza tiež zakotvenie osobitného motívu (spáchanie trestného činu z národnostnej, etnickej alebo rasovej nenávisti alebo nenávisti z dôvodu farby pleti) do kvalifikovaných skutkových podstát niektorých trestných činov.
III. Vývoj a porovnanie štatistických ukazovateľov trestnej činnosti s rasovým motívom
V roku 2007 bolo v Slovenskej republike evidovaných celkom 155 trestných činov s rasovým motívom. Objasnených bolo 88 trestných činov, čo je 56,8 % z celkového nápadu tejto trestnej činnosti. Zistených bolo celkom 125 páchateľov, z toho 11 osôb bolo maloletých a 39 osôb bolo mladistvých. Z hľadiska skladby trestnej činnosti boli evidované 4 prípady ublíženia na zdraví z dôvodu národnostnej, etnickej alebo rasovej nenávisti alebo nenávisti z dôvodu farby pleti (ublíženie na zdraví podľa § 155 ods. 1 a ods. 2 písm.c) a § 156 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, 23 prípadov násilia s rasovým motívom (hanobenie národa, rasy a presvedčenia podľa § 423 Trestného zákona a podnecovanie k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti podľa § 424 Trestného zákona) a 128 prípadov trestných činov proti ľudskosti (podpora a propagácia skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 421, § 422 Trestného zákona). Rasovo motivovaná vražda zaznamenaná nebola.
V roku 2008 bolo v Slovenskej republike evidovaných celkom 213 trestných činov s rasovým motívom. Objasnených bolo 132 trestných činov, čo je 62 % z celkového nápadu tejto trestnej činnosti. Zistených bolo celkom 125 páchateľov, z toho 11 osôb bolo maloletých a 39 osôb bolo mladistvých. Z hľadiska skladby trestnej činnosti boli evidované 2 prípady ublíženia na zdraví z dôvodu národnostnej, etnickej alebo rasovej nenávisti alebo nenávisti z dôvodu farby pleti (ublíženie na zdraví podľa § 155 ods.1, ods.2 písm.c/ a § 156 ods.1, ods.2 písm.b/ Trestného zákona), 33 prípadov násilia s rasovým motívom (hanobenie národa, rasy a presvedčenia podľa § 423 Trestného zákona a podnecovanie k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti podľa § 424 Trestného zákona) a 178 prípadov trestných činov proti ľudskosti (podpora a propagácia skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 421, § 422 Trestného zákona). Rasovo motivovaná vražda zaznamenaná nebola.
Porovnaním s rokom 2007 bol v roku 2008 zaznamenaný nárast o 58 trestných činov s rasovým motívom, čo celkovo činí nárast o 38,6 % v porovnaní s rokom 2007. Na druhej strane sa v roku 2008 zvýšil počet objasnených prípadov o 44 trestných činov čo celkovo zvyšuje úroveň objasňovania o 5,2 % na 62 %, čo znamená nárast objasňovania za posledné tri roky nad hranicu 60 %.
IV. Prepojenie slovenskej extrémistickej scény na zahraničie
Slovenské extrémistické skupiny, a v tomto prípade výnimočne pravicové aj ľavicové, majú tradične blízku spoluprácu s partnermi v Českej republike. V menšej miere spolupracujú s extrémistami v Nemecku, Taliansku, Srbsku, Rumunsku, Maďarsku, Rakúsku a v Poľsku. V uvedených krajinách sa v prevažnej miere podieľajú a podporujú svojich partnerov na protestných zhromaždeniach. Vzájomne sa podporujú a prejavujú spolupatričnosť na spolkových snemoch, zjazdoch a spoločenských podujatiach organizovaných partnermi, prostredníctvom ktorých sa snažia infiltrovať do pozornosti predstaviteľov zoskupení aj v iných partnerských krajinách. Ako príklad uvádzame podporu Dělnickej strany v ČR. U partnerov v ostatných krajinách sa slovenskí pravicoví extrémisti zúčastňujú hlavne na koncertoch hudobných skupín. Z krajín mimo EÚ sú udržiavané kontakty so slovanskými krajinami ako je napr. Srbsko a Rusko.
V. Predpoklad vývoja v roku 2009
Predpokladáme, že sa na Slovensku bude aj naďalej výrazne prehlbovať (hlavne u pravicových radikálov) stratégia „leaderless resistance“ (slobodného odporu, odporu bez vodcu). V závislosti na rozhodnutí Najvyššieho súdu SR vo veci konania o rozpustení občianskeho združenia Slovenská pospolitosť očakávame intenzívnejšiu radikalizáciu skupín s možným prechodom do ilegality a vznik militantných zoskupení tak, ako je to v Českej republike a v Maďarsku.
V roku 2009 očakávame strety medzi pravicovými a ľavicovými extrémistami, ktoré na Slovensku doposiaľ neboli vo väčšej miere zaznamenané, na rozdiel od okolitých štátov (napr. v Českej republike). Predpoklady sa opierajú o skutočnosť, že rok 2009 je rokom, v ktorom bude niekoľko významných výročí pravicových extrémistov.
VI. Záver
Problematika boja proti prejavom násilia, intolerancie a extrémizmu v spoločnosti je úlohou pre politikov, pedagógov, právnikov, sociológov a sociálnych pracovníkov, ale aj policajtov. Ministerstvo vnútra a Policajný zbor, podobne ako všetky ostatné inštitúcie, môžu však plniť len časť týchto úloh. Dôslednou a včasnou realizáciou zistených prípadov protiprávneho konania s prvkami extrémizmu môže Policajný zbor výraznou mierou prispieť k ich eliminácii. Ako nasvedčujú zahraničné skúsenosti, určite nie je možné tieto negatívne javy odstrániť zo života spoločnosti úplne, ale vhodným pôsobením sa dajú eliminovať na prijateľnú úroveň a tým aj zabezpečiť ich dostatočnú kontrolu. Súčasne je potrebné si uvedomiť nebezpečenstvo prerastania malých incidentov s prvkom extrémizmu, ktoré zostanú nepovšimnuté, do veľkých, riešiteľných len s nasadením maximálneho množstva síl a prostriedkov. Aj preto je nevyhnutné takéto incidenty už v zárodkoch nekompromisne potláčať. Týmto negatívnym javom sa preto musia všetky zainteresované subjekty venovať adresne, na všetkých úrovniach života spoločnosti: v rodinách, na pracoviskách, v školách ako aj v médiách.