Frakcia národných socialistov ktorá bola pri moci Himmler, Hess a iní usilovali o to aby Der Sturmer bol zakázaný ako "príliš antisemitský a problémový."
No aj napriek úsiliu tohto krídla Hitler stále sympatizuje a podporuje svojho starého straníckeho súdruha Streichera. Obhajoval Streichera frázou, "Ak ja nechám Streichera padnúť a zakážem Sturmer, svetové Židovstvo by zavýjalo hlasným spevom. To potešenie im nedoprajem." Hitler však trval na prečítaní každého sporného čísla Sturmeru pred jeho vydaním a tlačou.
Streicherove noviny teraz dostávali milióny ľudí týždenne. Jeho najväčší neprajníci boli v Norimbergu a to starosta Willi Liebel a šéf polície Benno Martin.
V roku 1939 obvinil Streicher Goringa ,že je impotent a nesplodil svoju dcéru,načo ten obvinil Streichera z nezákonných machinácií s akciami a židovským majetkom.Neskôr sa obe obvinenia ukázali ako lož.Napriek tomu Goring menoval prísne tajnú komisiu na vyšetrovanie Streichera a nariadil im označiť ho za vinného.Tým aj žiadal Hitlera aby zákazal Sturmer.
Malo by byť spomenuté že Goring nikdy nevystupoval protižidovsky a keď zbavovali funkcie položidovského generála Luftwaffe Milcha vyhlásil:" Ja rozhodnem kto je a kto nieje žid"
Tiež by sa malo verejne odhaliť to ,že keď jeden redaktor nových čísel Sturmera poslal tieto noviny v roku 1964 manželke Rudolfa Hessa do Nemecka ihneď dostal odpoveď: "Vyraďte moje meno z vášho zoznamu, môj manžel nikdy nebol proti-židovský a robil všetko čo by viedlo ku koncu novín Der Sturmer."
Dokonca aj Himmler hľadal spôsob ako ukončiť činnosť Sturmeru.S všetkými týmito pro-židovskými elementmi v nemeckej vláde,by sa ťažko plánovala nejaká genocída.
Hitler bol nakoniec okolnosťami prinútený jednať proti Streicherovi a zakázal mu verejné vystupovanie.Goring usiloval však o krutejší trest uvádza, že dostať Hitlera ku jednaniu proti Streicherovi bola, "skutočne ťažká práca." Streicher sa pred Goringovou vyšetrovacou komisiou obhajoval sám a nazýval Goringových udavačov "klamármi." Goring,Hess a iní požadovali aby Hitler umlčal Streichera. Hitler mu odporučil aby sa "penzionoval" na svojom veľkostatoku na Norimberskom vidieku.Kde bol držaný v domácom väzení a nedovolili mu chodiť do redakcie novín.Iní členovia vlády dostali dokonca zákaz návštevovať Streichera.Neskôr však došlo Hitlerovi aký je Der Sturmer dôležitý a nariadil,aby kurier obstarával Streicherovu korešpondenciu s redakciou novín,Hitler povedal:
"Táto udalosť s Streicherom je tragédia...Streicher je nenahraditeľný...Nieje otázne či sa vráti späť,ale musím učiniť spravodlivosi zadosť. Ak jedného dňa spíšem svoje pamäti, budem musieť priznať,že tento muž bojoval ako lev za našu vec...Bolo by nerozumným,zavrhnúť Streichera, v porovnaní s tým koľko toho vykonal."
Streicherovo zatknutie a mučenie židmi/černochmi:
Jeho manželka zomrela v roku 1943. Niekoľko týždňov pred koncom vojny sa znovu oženil a to so svojou tajomníčkou.Zatkla ho americká armáda v jeho dome 23.5.1945 oficiálne to vykonal žid major Plitt,ktorý bol potom vítaný ako hrdina po návrate do New Yorku kde židia oslavovali v uliciach.
Streicher poslal odkaz svojmu právnikovi Dr. Hansovi Marxovi,popisuje ako ho židia a černosi trýznili v jeho cele. Fotografia spravená na jeho náklady ukazuje ako stojí nahý s modrinami a podliatinami pričom má na krku tabulu s nápisom "Julius Streicher, Kráľ židov."
obsah odkazu:
"Dvaja negri mi vyzliekli blúzu ostali mi len nohavice. Spútali ma a nemohol som si ich vytiahnuť hore keď mi spadli,takže som bol nahý.Štyri dni! Na štvrtý deň mi už bola taká zima ,že mi celé telo zdrevenelo. Každé 2 - 4 hodiny (dokonca aj v noci)prišli negri pod velením belocha(žida) a bili ma,pálili ma cigaretami na bradavkách a tlačili prstami do očí,trhali mi vlasy a obočie,kopali ma do semenníkov až mi veľmi opuchli.Pľuli mi do úst,keď som ich odmietal otvoriť,vypáčili mi čeľusť palicou.Bili ma bičom,mal som tmavomodré opuchliny všade po tele... Fotografovali ma nahého!"
Keď sa Marx sťažoval na zlé zaobchádzanie so Streicherom súdu,prezrel ho znalec.Ešte dvakrát Streicher nahlásil mučenie,ale sudcovia nariadili jeho tvrdenia vymazať zo záznamu a dokonca dostal ďalšie obvinenie za urážku súdu.
Záhady v Norimberskom procese:
Až s odstupom času zrejme história ukáže, že medzinárodný vojenský tribunál v Norimberku 1945-46 bol len divadlom na politickú objednávku "víťaznej" strany.V zásade, žalované strany boli súdené za to že prehrali vojnu a len "víťazstvo spravodlivosti" ukázalo kto bol ten "horší".
Žid Samuel Rosenman bol newyorský sudca, ktorý presadzoval socialistickú verziu práva a zákonov. V roku 1932, to bol samozrejme on kto bol menovaný do newyorského najvyššieho súdu iným Židom guvernérom Herbertom Lehmanom. Stal sa tak jedným z Roosveltových ľavicovo orientovaných poradcov,ktorí ho ovplyvňovali. Po Rooseveltovej smrti ho Harry Truman vyslal aby v mene Spojených národov spravil konferenciu a to 5.5.1945 v San Francisku.Jeho úsilie bolo úspešné a zasadol medzinárodný vojenský tribunál súdiaci iba! "nemecké vojnové zločiny".Rosenman bol oficiálnym členom American Jewish Committee.
Julius Streicher bol obvinený v dvoch až štyroch bodoch obžaloby z ktorých bola obžalovaná vlastne väčšina obžalovaných(podrobne proces opísal David Irving v knihe Norimberk-Poslední bitva).Obviniť ho z "vojnových zločinov" a "rozpútanie vojny za účelom zisku" sa grotesknému tribunálu nepodarilo,pretože nebol členom nemeckej vlády od roku 1940.Inkvizítori sa uspokojili s obvinením za zločiny "proti ľudskosti" a "podnecovaním k rasovej neznášanlivosti",ktorých sa dopustil perom slovom a myslením.Paradoxne ak bol Streicher súdený podľa amerického práva a zákonov,mal byť pod jeho ochranou,teda mal mať zabezpečenú slobodu prejavu.
Obvinenie zo zmyslených "Vojnových zločinov":
Krátko pred svojou smrťou Roosevelt poslal židovského sudcu Samuela Rosemana do Európy aby zorganizoval súd s porazenými v "sovietskom štýle".Takéto gesto a spôsob jednania s porazenými kde "víťaz súdi porazeného" je neslýchaný a nemorálny(súdiť kto mal pravdu a bol v práve,budú až dejiny a nie generácia víťazov). Roseman pokračoval vo svojej práci ďalej aj pod Trumanom.
Táto súdna fraška začala rokovaním 30.11.1945 a obvinenia padajú na hlavy porazených "vojna vedená pre zisk"," zločiny proti mieru" a "zločiny proti ľudskosti." Žiadneho z týchto obvinení sa Streicher nedopustil!Bol mimo vládu a stranu po celé trvanie vojny na svojom statku v domácom väzení.
Tak bolo vymyslené obvinenie že svojím písaním "rozpútal genocídu"(zaujímavý proces kde nevyvrátili jeho pravdu ale súdili vlastne až sekundárny vplyv jeho tvorby,keby mali židia na to argumenty a pravdu ,bez problémov by všetky jeho fakty vyvrátili už vtedy ,proces sa tiahol dosť dlho a mali na to aj prostriedky a kapacity, holt mohli mať s "antisemitizmom" pokoj do dnešných dní......) Podľa židov by sa takto malo jednať s všetkými redaktormi,pravicovými aktivistami a patriotmi.
Fraška "Sovietsky súdny štýl":
Republikánsky senátor z Ohia(USA) Róbert Taft protestoval voči Norimberským procesom s týmito prorockými slovami: "Tento justičný omyl bude americký ľud ešte dlho ľutovať" Senátor Taft uviedol, že americkí vojaci sú zneužívaní v Norimberku pod diktátom komunistov.
Američania by potom mali stáť pred súdmi za "vojnové zločiny" proti komunistom v oboch vojnách v Kórei a Vietname. Pred americkým ľudom bolo Streicherovo zatknutie,väznenie a súd vysvetľované ako trest za "rozpútanie vojny za účelom zisku"(činnosť a obsah Sturmeru bol logicky pred ľuďmi tajený alebo získateľné informácie boli vytrhnuté z kontextu).Od tej doby, čo bol Streicher zatknutý pred svojím domom počas vojny,nenávisť ľudí opadla,no nenávisť židov nie. Židia v amerike skúšali vytvoriť "zločin z nenávisti"(tzv."Hate crime"v súčastnosti už veselo funguje nielen v USA ale aj u nás,kto hanobí,popiera,poukazuje na niečo rasové......môže mať dôkazov koľko chce.....)To je bezočivý útok na ústavne právo zaručené prvým dodatkom v ústave USA o garancii slobody prejavu. Preto Streicher nikdy nemohol byť obvinený z nejakého zločinu pred americkým právom a preto tá fraška so súdom v sovietskom diktáte.
Znalecké posudky v Streicherovej kauze:
Telford Taylor súdny znalec pojednávaní v Norimberku vydal "Anatómiu Norimberských procesov" v roku 1992, píše o Streicherovej vydavateľskej činnosti: "Streicher vydavateľ súkromných novín ,ktorý nebol v spojení s vládou a nemal nič spoločné s armádnymi rozhodnutiami a nebol politický činný od roku 1940,rozsieval síce antisemitizmus,ale bol to medzinárodný zločin?"
Britský štátny zástupca Sir.Hartley Shawcross citovaný Taylorom:
"Ja a mnoho iných sa domnievame,že Streicherov prípad bol najviac diskutabilný."
Taylor ďalej píše, že Streicherov prípad predstavoval pre súd najvážnejší problém pretože "nebolo tam žiadne obvinenie podľa ktorého by sa sám Streicher podieľal na nejakom násilí proti židom." V priebehu Streicherovho dvojdňového krížového výsluchu,sa ho pýtali aj na články a groteskné karikatúry otlačené v časopise Der Sturmer.